Posledna komunikacia s bunkami

26.01.2017 Moje prostredie sa meni, nezavysle odo mna. Od nepamäti, menia sa podmienky, vyhodne sa meni na menej vyhodne a bytosti menia svoje pozicie a reakcie. Aj ja. Zmena je kolom mna a musim reagovat casto, musim sa prisposobit alebo vykonat zmenu v okoli.

Da sa to lepsie? State-of-the-art? Kto vykona tu zmenu naozaj, s kym sa o tom mozem porozpravat, a kedy je na to ten najvhodnejsi cas?

Ak nieco citim, ze by som uz mal zmenit, tak v momente skutocneho diania tej cinnosti. Tu a teraz.

 

Vzdy je tu a teraz, jediny moment pritomny v nasom zivote, jediny bod. Ale ten je stale v premene, k lepsiemu alebo k horsiemu, je dynamicky silou rozkladu vesmiru.

Nachadzame sa vzdy a vyhradne v bode “teraz”, ktory ma rozne kvality.

Ak chcem nieco zmenit, nech je to zivelne, a podmienka je:

  • musi sa to akurat diat, musim to prave robit, musim to prave vykonavat alebo citit
  • a prave v takom bode mozem privodit zmenu

Priklady:

  1. cesta do roboty je nudna, smutna, chladna... rozmyslam o tom doma pred cestou a je to neprijemna myslienka. Zle! Nemam co o tom rozjimat, mozem analyzovat maximalne to, ze preco som na ceste a preco sa tam prave chystam.
    Riesenie: vykrocit na cestu do roboty a v takom “teraz” mozem zelat bunkam, nech sa nenudia, nech maju naladu a nech sa brania zime, nech ju necitia
  2. hlad a prejedanie sa... rozmyslam o tom ked som sa uz prejedol a pribral som a nedostanem vzduch pri dychani a este som aj lenivy?! Mozem mimo “teraz” analyzovat, bavit sa s bunkami a vymysliet strategiu. Jedlo je nebezpecne.
    Riesenie: ked sedim rano v robote a myslim si ze som hladny, ze sa to akurat deje v „teraz“, tak si poviem, ze nesmiem byt hladny, nesmiem roztahovat brusnu stenu a tlacit na organy, a mam hormonmi odcerpat vnutorny tuk.
    Dalej, pri jedeni obeda v bode “teraz” si povedat, ze to moze byt nebezpecne, nezabudni! Zelam bunkam, aby sa neprejedli
  3. vydavky, znizovat sa daju v bode “teraz”, ked kupujem online, ked tankujem, som v obchode, idem sa strihat, som v potravinach
    Riesenie: v “teraz” si mozem zazelat viac penazi na zvysenie, nepotrebne naklady vydavky plytvania uplne si zelam vynechat
  4. prijmy, zvysovat kmen zdrojov buducich zmien, je hlavnou cinnostou ziveho organizmu.
    Riesenie: prijmy robim 24 h denne, rozmyslam v robote v bode “teraz”, ze chcem to robit este lepsie a chcem za to viac penazi. Rozmyslam tu a teraz, ze budem mat buduce zamestnanie, a v nom chcem mat este vyssi prijem, preto sa chcem vzdelavat. Mimopracovne prijmy chcem pritahovat vtedy, ked je ten spravny bod “teraz” a na to sa musim pocas tych 24 h vyladit, kedy je vlastne ta sanca predat “seba”, alebo nejaky “napad”, alebo “hmotnu a nehmotnu hodnotu”, alebo vobec, ako si zobrat peniaze
  5. Na zaver, vec, ktora funguje: rozhovor vseobecny, so svojimi bunkami.
    Bytost pozna svoje pocity, priblizne pozna aj riesenie. Hlad, smäd, zima, praziace slnko, dazd, unava, sex, na vsetko pozname priblizne zelane reakcie a odpovedajucu cinnost. 
    Deje sa to vzdy v „tu a teraz”. Tato komunikacia nefunguje len jednym smerom, od fyziologie k vedomiu a nasledne reakcia vedomia na primerane ovplyvnenie fyziologickeho procesu, ale aj naopak.
    Vedome vieme ovplyvnit fyziologiu myslienkou – napr. vedome pozitie alkoholu, vedome drazdenie, vedome riadenie denneho rezimu.
    Vedome sa mozeme „porozpravat“ dokonca aj s bunkami, kazdou jednou, alebo skupinou, alebo s organmi, co maju vylucovat napr., ktory hormon (endorfin, seratonin, melatonin, adrenalin, testosteron), alebo co maju robit neurony (vytvarat synapsie, obnovit, resetnut, zabudnut, vytvarat biokristalicke spomienky a pamät, posilnit prekladatela vzruchov a pamäte....) alebo len tak, pozdravit bunky (ahooojte, mam vas rad‼!)
    Bunky poznaju svoje procesy, vyrobia hormon v priebehu zlomku sekundy, chemicky rozkaz, poznaju zluceniny, atomy, ich spravanie a atomy sa zlucuju naozaj za okamih miliontiny sekundy, menia elektrony, svoje pozicie a väzby. A atomy poznaju svoje procesy, sily, a vedia ich ovplyvnit, menit, spustit, zapnut alebo vypnut, a porozpravat o tom. Pouzivaju k tomu entropiu, decay, rozklad a konzumaciu priestoroveho tlaku tzv. priestoroveho tkaniva. A moze nam o tom porozpravat. O procesoch, o veciach vo vesmire, za vesmirom, u stvoritela, o cestovani v case, o bohatstve a o hodnotach, dokonca o chorobach a uzdraveni, o nesmrtelnosti a pamäti atomov a zlucenin a celeho vesmiru.

    Ale pragmaticky priklad komunikacie s bunkami: bunky povedia, ako mi nema byt zima, ako nema byt studena voda pri sprche, ako funguju procesy v prirode, alebo ja im poviem, ze pri holec-fitnese maju rast a silniet a ze preco to robime spolocne... 
    Co mi este bunky prezradili? O gravitacii, o svetle, o zotrvacnosti, o energii na cestovanie, o mnohych mnohych veciach.

bunky a celok

Život nie je záhada. Život je jednoducho prirodzeným štádiom entropie hmoty a priestoru, na základe jadrových síl, vlastností zlúčenín, ich energetického potenciálu a v nemalej miere termodynamického zákona - keď jedna zlúčenina sa priťahuje k druhej zlúčenine, lebo vie vykonať svoju chemickú transformáciu, tak zlúčenina prvá nevstupuje do dejov, ale pôsobí ako katalizátor. A nápodobne, niektoré reakcie prebehnú za nezmenených ostatných podmienok jedine ak sú tie zlúčeniny blízko seba. Čiže, k najpravdepodobnejšej chemickej príťažlivosti a reakcii dojde v prípade prítomnosti niektorých molekúl a zlúčenín. Tak sa poprepájali rôzne proto--proteíny, organické zlúčeniny, ktoré mohli vzniknúť na milión jednorázových chemických reakcií, alebo dokonca na opakujúce sa - katalizátor pritiahol jednorázové zlúčeniny na vykonanie termodynamickej reakcie, aby sám profitoval z úžitku. Z príčiny sa stal dôsledok. Prirodzený vývoj hmoty.

bunka je samostatný živočích. komunikuje. cíti. a robí rozhodnutia. treba s nimi hovoriť o vonkajšom svete, presvedčiť ich konať tak či onak. aby fungovali spolupracovne, veď ich je 80mld. mám ich rád a vedia fungovať ako celok. tvoria podstatnú časť vedomia. aj podvedomia alebo ako sa hovorí reč srdca.

 

80 % vedomia je podvedomie, alebo vedomie buniek, mozu rozpravat, rozmyslat, dokonca pracovat, komunikovat s nepoznanym. Naco by nam bol 6. zmysel, ked mame bunky.
Su male. Da sa ich opytat aj na velke veci, ale mozu nam porozpravat vela - o velkych molekulach, o DNA, molekuly im povedia o atomoch a atomy radi porozpravaju o bezrozmernych svetoch, o gravitacii, elektrine a elektromagnetizme.

 

Zaujimava myslienka je, ze uz starocia preziva jedna jedina bunka a je prepojitelna az k mojmu synovi, ktory bol splodeny jednou mojou bunkou, co som ju poslal na restart mojej (a jeho matkinej) DNA.

Ta jedna moja bunka vznikla a vivinula sa z prvej bunky, z ktorej som cely vznikol. A tak analogicky mozem ist spät niekolko 100 generacii, aj tak to bude jedna jedina bunka, ktora vznikla a poslala seba samu na restart, do buducnosti, v ramci noveho obsluzneho organizmu. Ta jedna jedina bunka, rozmysla o svete, o preziti, o dovode zivota, a zmysle zivota, o radosti a o nepohodlnosti. A na tom jedine zalezi, ostatne je loz. Ta jedna bunka pozna vsetky tajomstva vesmiru, alchymie a manifestacie zmien casopriestoru. Je carodejna.

 

Gondolataim az eletröl.

 

Regebben azt hittem, hogy születesünknel idöt kaptunk - es az az elet. De ez nem igaz. Nem idöt kaptunk, mer az idö nem letezik  csak a bomlas, es ez bomlaszt minket erösen. Nem ajandek, nem segitseg, nem tamogatas, hanem ellenseg. Ez egy ter adta nyomas kivaltotta ritmusban törtenik.
Ellenkezöleg, mi nem idöt kaptunk. Mi egy kemiai programot kaptunk, minek segitsegevel mi mint oriasi kemiai vegyületek ellenallunk a bomlasnak, egy meghatrozott hosszu cikluson belül, az altal, hogy a környezetet bomlasztunk es energiat fogyasztunk.
Az eletnek ez az egy ertelme van, a folyamatos konzum, mindennek a konzumja amit receptorokkal be tudunk merni es kielegiteni azokat, es mindezt egy pulzallo környezeten (kedvezö folyamatok valtakoznak kedvezötlenekkel) belül tesszük. Meleg-hideg, eves-ehseg, ivas-szomjusag, biztonsag-tamadas, (kell valami feeling)-dugas...
Ez valasz a kerdesre az eletröl, hogy miert letezünk? Minek? Honnan is jutottunk ide? Hova tartsunk? Hogyan csinaljuk? Emberek vagyunk vagy mozgó folyamatok csikok szetmosodott szetkent anomalia a teridöben? igeeen

Ezt a biokemiai programunk több szerszammal biztositja.
Azok szama es jelleme a valojaban mervado, közvetitve azonositja magat a bomlast, mert az elet eszközei bomlas-ellenreakciok.
Eszközök: korlatolt elethossz, öröklödes, szaporodas, beilleszkedes es statusz, megtevesztes es hazugsag, alkalmazkodas, környezet valtoztatasa, forrasok kihasznalasa, vedelem es tamadas, de akar együtmüködes es szimbiozis is, tudas kereses, titkok felfedese es a termeszeti erök felismerese stb. Ezek a szerszamaink az entropia altal elöidezett folyamatokra jöttek letre mint reakciok.

Ez altal be lehet hatarolni a fö megnyilvanulasat az Entropianak mirank. Vagy magat az entropiat mint folyamatot. 

Ezekben a parameterekben es szerszamokban kell-e valaminek fejlödni? Biztosan, elkerülhetetlenül, hiszen a szerszamok is hanyatlanak es kopnak, vegül szetbomlanak es elveszittenenk örökre öket.

 

 

Namiesto zubara - piercingove studio

Liecenie jednou bunkou je mozne, lebo bunky vedia menit podla informacii svoje spravanie, liecenie alebo chorobu. Spolupracuju a maju k tomu vela vela biochemickych prostriedkov. Napr. Hormony sa vypustaju do celeho tela, ale spustaju len niektore vlastnosti niektorych buniek, alebo niektoru sekvenciu DNA. Je pekne uvedomit si, ako organizmus pri deleni jedinej bunky vzikol, skoro ako objekt 3D tlaciarne, ked aj tlaciaren som ja a aj vytlaceny objekt som ja (tlaciarnou boli mini nano tlaciarenske stroje). Nase bunky ako tlaciarenske stroje su schopne svojej funkcie (zapisanej v DNA ako informacia) aj v 100 rocnom dedkovi. Takto sme si vytlacili kosti, pecen, ale aj zuby. Ked sa program dokoncil (nanotlaciarne su programovane na cykly, su nataktovane na niekolko mld. cyklov), bunka presla do dalsieho svojho naprogramovaneho rezimu. Suvisi s tym vycislenie poctu vykonanych operacii, zaznamenanych v DNA nejakou stopou, markerom. Staci zobrat par buniek, marker stiahnut povedzme na 20% svojho povodneho znacenia, aktivovat sekvenciu urcenu na printovanie zubov, a poslat do zuboveho lozka. A novy vlastny zub je na svete, aj s novymi cievami atd.

Zavratne je, ze si stavebnicu genoveho inzinierstva mozete objednat priamo, sice v USA, ale je urcena pre deti v predskolskom a skolskom veku (na spopularizovanie temy) a je balena aj cenovo zodpoveda nasim europskym LEGO skladackam. Dostanete k tomu lepidla, aktivatory, virusy, sekvencie DNA a mozete si vyrobit skusobne napr. pohare potiahnute pravou perletou lastur. Alebo vyrobit 100 buniek naprogramovane tlacou zubu. Dnes o tom len pisem, o 10 rokov si budeme tlacit vlastne organy, ja som za zuby a za pecen.

Druha moznost je vytlacit si zub v klasickej 3D tlaciarni, a nechat si ho nastrelit v nejakom piercingovom studiu. Sbohom zubari.